Ekonomika a zamestnanosť

Naša ekonomika podáva stabilne dobrý výkon a rastie už posledných 10 rokov. Naposledy sa prepadla počas krízového roku 2009. Odvtedy rastie priemerne o 3 % ročne. Prognóza ďalších rokov je pozitívna. Na rok 2019 predpovedá Inštitút finančnej politiky MF SR rast HDP o 4,0 %, výhľad na rok 2020 je 3.7 %.

Nezamestnanosť v roku 2018 oscilovala okolo 6 %, v roku 2019 sa jej podarilo klesnúť pod 6%-nú hranicu. V roku 2018 bolo na Slovensku zamestnaných 2,566 milióna osôb, čo predstavuje približne 72 % ekonomicky aktívnej populácie.

Medzinárodné ratingové agentúry nám vcelku veria. V ratingoch Standard & Poor a Fitch máme hodnotenie A+, Moody’s nám udelilo rating A2.

Ekonomické ukazovatele

Rast HDP (2018) 4,3%
Rast HDP (odhad MF SR, 2019) 4.0%
HDP na obyvateľa (2018)€20 100
HDP ako percento celosvetového HDP 0.14%
Hrubý dlh verejnej správy (% HDP, 2018) 50,9%
Nezamestnanosť (2018) 6.6%
Zamestnanosť (Q4 2018) 73.1%
Priemerná mzda (2019) €1 013
Minimálna mzda (2019) € 520
Korporátna daň 21%
Daň z príjmu FO 19/25%

Biznis na Slovensku: Ako sme na tom v porovnaní so svetom?

V oblasti podnikateľského prostredia existuje viacero rebríčkov. Tie merajú ukazovatele, ktoré podnikatelia často zvažujú. Sú to napríklad daňové a odvodové zaťaženie, miera byrokracie, kvalita právneho štátu či dĺžka a náročnosť založenia firmy.

Svetová banka meria mieru jednoduchosti podnikania vo svojom “Doing Business” rebríčku. Ten sa skladá z 10 veľmi konkrétnych situácií, ktoré firmy denne riešia, napríklad platenie daní, získanie stavebného povolenia, cezhraničný obchod alebo vymáhateľnosť práva.

Zatiaľ čo registrácia vlastníctva aj cezhraničný obchod sú na Slovensku bezproblémové, obrovské rezervy máme napríklad v stavebných povoleniach či ochrane minoritných investorov. Celkovo sme si v roku 2019 vyslúžili 42. miesto.

Z väčšej perspektívy skúma konkurencieschopnosť Svetové ekonomické fórum. V ich každoročnej správe o globálnej konkurencieschopnosti sa Slovensko umiestňuje na 41. mieste. Polepšili sme sa napríklad v oblasti makroekonomickej stability, potenciálu ľudského kapitálu, dynamike podnikateľského prostredia či inovačnej schopnosti. Naopak čo doháňať máme v oblasti inštitucionálnej stability a v pracovnom trhu. V rebríčku sme obkolesení Litvou a Lotyšskom. Maďarsko skončilo o osem priečok nižšie, Poľsko naopak o štyri priečky nad nami. Rebríčku kraľujú Spojené štáty americké, Singapur, Nemecko a Švajčiarsko.

S biznisom sa mnohým spojí aj jeho odvrátenejšia stránka, a síce prekážky, ktoré mu kladie do cesty korupcia. Slovensko síce občas pôsobí ako beznádejný prípad, no v medzinárodnom porovnaní sa pohybujeme niekde okolo 50. miesta zo 180. Podľa Transparency International je Slovensko na tom podobne ako Taliansko či Maďarsko. Česká republika a Poľsko nás predbehli o takmer dve desiatky priečok. Náš sused Rakúsko je dlhodobo jednou z najmenej korupčných krajín sveta. V roku 2018 sa umiestnilo na 14. mieste.

Inovujeme, ale pozvoľna

Slovensko sa dlhodobo drží v prvej päťdesiatke najinovatívnejších krajín. Rebríčku Global Innovation Index neohrozene kraľuje Švajčiarsko, ktoré je lídrom v inováciách každoročne od roku 2011. Ďalšie priečky patria Holandsku, Švédsku, Dánsku a USA, no do top 10 sa dostal aj Hong Kong, Singapur či Írsko. Slovensko z 36. priečky patrí medzi umiernených inovátorov, ktorých inovačná výkonnosť je na úrovni očakávaní. Máme sa čo učiť napríklad od Rakúska, ktoré je medzi inovačnými lídrami na 21. mieste. Česko a Maďarsko patria rovnako ako Slovensko medzi umiernených inovátorov a v rebríčku nás predbehli iba o pár miest.

Ako je na tom Slovensko v podpore rodiny?

V súčasnosti sú len tri krajiny na svete, ktoré neposkytujú žiadnu formu podpory pri narodení dieťaťa. Papua Nová Guinea, Lesotho a Spojené štáty americké. Na druhej strane spektra je Poľsko, ktoré poskytuje podporu až do veku štyroch rokov dieťaťa. Slovensko sa radí ku krajinám, kde je podpora rodiny silne dotovaná časovo, no už menej výhodná finančne, hlavne po uplynutí prvých šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa. Výška materského príspevku, na ktorý má rodič nárok v čase narodenia dieťaťa, je na Slovensku pomerne štedrá. Rodičia majú nárok na 75 % vymeriavacieho základu až do výšky 1 458 eur mesačne. Krajiny ako Veľká Británia, Fínsko, Dánsko, Belgicko či Slovinsko poskytujú zo zákona voľno jeden rok.

Slovensko je v porovnaní s veľkou časťou Európy veľmi štedré aj čo do času, ktorý môže rodič stráviť doma s dieťaťom. Našu štedrú trojročnú rodičovskú dovolenku prevyšuje v EÚ už len Poľsko, ktoré dovoľuje rodičom zostať doma s dieťaťom až do 4. roku života. Podpora pre otcov zatiaľ oficiálne schválená nie je, na rozdiel od severských krajín alebo Slovinska.

Dĺžka materskej dovolenky (2019) 34 týždňov
Maximálna výška materského príspevku (2019) max. €1 458
Dĺžka rodičovskej dovolenky (2019) do 3. roku dieťaťa
Výška rodičovského príspevku (2019) €220.70

Kto je najšťastnejší?

Z úst ľudí často počuť argument, že šťastie sa predsa nedá zmerať rastom HDP. O komplexnejšiu metriku sa pokúša už niekoľko rokov aj Organizácia spojených národov vo svojom World Happiness Report.

Prvá komplexná správa o šťastí vyšla v roku 2012 a meria šťastie na základe ekonomických metrík ako HDP a príjem v kombinácii so sociálnou podporou, očakávanou dĺžkou dožitia, slobodou v životných rozhodnutiach, štedrosťou a vnímaním korupcie. V nej Slovensko zaujalo tento rok 38. priečku. Ak chcete byť podobne šťastní, presídliť môžete napríklad do Bahrainu, Trinidadu či do Tobago. O dve priečky pod nami skončilo napríklad Poľsko, naši najbližší susedia z Česka sa umiestnili na 20. priečke.

Najšťastnejšie krajiny sú dlhodobo (podľa očakávaní) Dánsko, Švajčiarsko, Nórsko a Fínsko. Z menej očakávaných adeptov na oplývanie šťastím sa vysoko umiestnila Costa Rica – na 12. mieste. Najviac nešťastia ľudia pociťujú v Afganistane, Stredoafrickej republike a Južnom Sudáne.