Po koľkých rokoch si sa vrátila zo zahraničia?

Po dvoch, keď sa mi skončil kontrakt pre veľkú medzinárodnú spoločnosť v Paríži. Pracovala som na marketingovom oddelení a mala som na starosti trhy na strednom a ďalekom východe. Rozmýšľala som, čo ďalej, či zostaneme alebo či sa vrátime. Povedala som si, že už sa mi nechce cestovať medzi Francúzskom a Slovenskom.

Prečo si sa vrátila?

Pôvodne najmä kvôli rodine. Dnes ale okrem nej, je neoddeliteľnou súčasťou môjho života aj organizácia Aj Ty v IT, ktorú som založila.

Zmenilo sa Slovensko? Ako to vyzeralo pred odchodom a čo ťa najviac prekvapilo po návrate?

Vrátila som sa do obdobia Dzurindovej vlády. Vtedy sa veľa vecí menilo, pribudli najmä možnosti pre podnikateľov. Cítila som, že sa tu začalo ľahšie dýchať. Keď sa vrátiš, postupne si obnovíš všetky staré väzby zo školy alebo predošlých zamestnaní. Je pekné ako sa ľudia tešia, že si späť. Oprášiš spomienky a vieš na tom začať budovať niečo ďalšie.

Pamätáš si aj niečo, čo ťa nemilo prekvapilo?

Jasné. Z pekného bytu v Paríži sme prišli do garsónky v Petržalke, takže výhľad na zelený park vystriedal výhľad na paneláky. Vedela som, do čoho idem, ale aj tak to bol šok. Navyše, vždy, keď sa človek vráti, začína od začiatku. Teší sa, že je doma, ale musí si odznova vybudovať svoje pracovné zázemie a pracovné kontakty.

Naučila som sa, že ako cudzinka musíš do všetkého dať viac energie, aby si sa presadila. Ak ste dvaja rovnako dobrí, ty ako cudzinka musíš byť o krok vpredu.

Čo si si zo zahraničia priniesla?

Svadobné šaty. A to ešte ani svokrovci, ani moji rodičia nevedeli, že bude svadba. Rýchlo sa to však dozvedeli, pretože keď nás kamaráti sťahovali k svokrovcom, rovno im oznámili, že tie svadobné šaty donesieme zajtra, takže nás prezradili a spôsobili šok.
Z práce v marketingu som si priniesla zistenie, že sú to samé čísla. Mladí si často myslia, že marketing je iba kreatíva, že budeš robiť pekné obrázky… ale až tam som si uvedomila, že sú to najmä štatistiky, čísla a analýzy. A tiež som sa naučila, že ako cudzinka musíš do všetkého dať viac energie, aby si sa presadila. Ak ste dvaja rovnako dobrí, ty ako cudzinka musíš byť o krok vpredu, aby si ťa vybrali a brali ťa rovnako.

A čo si zo zahraničia priniesla Slovensku?

Nadšeného človeka, ktorý tu začal budovať nový a podľa mňa aj celkom pekný život. Som typ, ktorý sa snaží riešiť problémy, aj keď je kľúč na začiatku možno mimo môjho záberu. Vždy verím, že sa všetko dá prekonať. A to znamená, že sa aj v Aj TY v IT púšťame do vecí, ktoré pôsobia komplikovane, či až neriešiteľne. Doteraz sa však vždy našla cesta.
A tiež som priniesla užšie prepojenie na Francúzsko. Podľa mňa je francúzština úžasný jazyk, takže po návrate som francúzskemu inštitútu pomáhala s popularizáciou tohto jazyka na školách. Francúzi trpia tým, že počet ľudí, ktorí sa učia po francúzsky klesá. Takže doniesla som nadšenie a francúzskeho ducha.

Začiatky v Aj Ty v IT

Nikdy si neoľutovala, že si sa vrátila?

Úprimne, prvé roky som bola veľmi na pochybách. Zmenilo sa nám platové nastavenie aj životná úroveň. Najprv sme samozrejme zažili väčší pokles a kládli sme si otázku, či to bolo dobré rozhodnutie. Priznám sa, že prvýkrát som nahlas a s veľkou úľavou povedala, že „ako dobre, že sme sa vrátili“ vo chvíli, keď som sa zase vrátila do Paríža. Vystúpila som z metra a v mase ľudí som si uvedomila, že takto by som už žiť nechcela, a že som veľmi rada, že som v Bratislave a na Slovensku.

Čo najlepšie ti návrat dal?

Dal mi zázemie. Mám rada malé mesto, mám rada Bratislavu. Návrat mi priniesol veľa možností a starých aj nových kamarátov. Je tu skvelé prostredie pre deti a hlavne sme s rodičmi. Na Bratislave sa mi páči, že keď ideš do mesta, zaručene stretneš nejakých známych. To sa ti na Champs-Élysées stane len zriedka.
Na Slovensku je skvelé, aké je malé. Veľa ľudí sa pozná, dokážeš sa nakontaktovať na kohokoľvek potrebuješ, čo ťa rýchlo posúva dopredu. Možnosti, ktoré máme na Slovensku, sú podľa mňa oveľa väčšie ako príležitosti vo veľkých krajinách. Viem, že to znie ako paradox, ale hovorím o tom, že tu keď si niečo zaujímavé vymyslíš, tak to vieš urobiť rýchlejšie ako keby si bola v nejakej obrovskej krajine, kde je pretlak všetkého.

Čo by si zo Slovenska poslala do Francúzska? Čo užitočné by sme im mohli priniesť?

Slováci sú zvyknutí oveľa viac „makať“. Keď je to naozaj potrebné, podávajú Slováci výkon, ktorý je minimálne porovnateľný, niekedy väčší ako ten „ukecaný“ francúzsky. Oni síce veľa diskutujú, čo môže byť fajn, ale tiež to zaberá veľa času. Takže pracovitosť. Problém je, že my výsledky nevieme dobre odprezentovať, hoci ich máme často oveľa lepšie. Je to vidno napríklad na životopisoch. Slovák má toho za sebou síce viac, ale podľa životopisu by si si vybrala Američana alebo Francúza, pretože to krajšie napíše a predá.

Prečo sa podľa teba oplatí vrátiť?

Pretože keď máš nejaký sen, tak si ho podľa mňa na Slovensku splníš ľahšie. Navyše tu máš kamarátov, ktorých poznáš od škôlky a všetky tety susedy, ktoré ti odmala utierali sopeľ na ulici. Naozaj tu máš rodinno-kamarátske zázemie, ktoré je oveľa silnejšie. Väzby, ktoré máš zo škôlky, si už ako 30 – 40-ročný človek nevytvoríš. Jednoducho sú tu spomienky a priateľstvá, ktoré nevieš vybudovať neskôr. A rozhodne sa tiež oplatí vrátiť kvôli slovenským koláčom. Francúzi doma nepečú koláče a tiež vôbec nepoužívajú mak. Takže sa oplatí vrátiť kvôli makovému závinu 🙂

Začiatky v Aj Ty v IT