Kedy vám prvýkrát napadlo, že sa vrátite na Slovensko?

Študovala som v Bruseli a neskôr aj vo Washingtone, D.C., kde som aj pracovala pre IHS Markit. Písal sa rok 2008, kedy praskla v USA bublina s nehnuteľnosťami a vedela som, že nájsť si stálu prácu v USA by bolo veľmi náročné. Biely dom vtedy vydal dekrét, ktorý spomedzi uchádzačov o akúkoľvek pracovnú pozíciu zvýhodňoval domácich občanov. Začala sa stabilizácia pracovných príležitostí a ochrana krajiny. Bolo mi jasné, že kríza sa skôr alebo neskôr prejaví aj v Európe, takže som sa vrátila tesne pred tým.

Neboli ste preč dlho, ale predsa… Vnímali ste na Slovensku nejaké zmeny?

Po návrate som šla pracovať na Protimonopolný úrad SR. Hľadali ľudí, ktorí rozprávali plynulo po anglicky, aby mohli úrad reprezentovať v zahraničí, priamo v Bruseli a na ďalších fórach. V USA som vydala analytický paper na tému porovnania anglosaského a európskeho práva, čo bolo mojou výhodou. Pochopila som, ako dôležité je pre úrady pozerať sa na fungujúce procesy v zahraničí. V tomto období som vnímala som prvé náznaky profesionalizovania štátnej správy. Vznikol útvar hlavného ekonóma a začali prichádzať ľudia, ktorí boli odborníci jednak zo súkromného sektora, ale aj jednotlivci, ktorým záležalo na tom, aby veci konečne začali fungovať.

Aký bol začiatok vášho života na Slovensku po návrate?

No, ťažký. Dva mesiace som sa spamätávala z prechodu spoza hraníc na slovenský štátny úrad. To je niečo nepredstaviteľné. Kým v zahraničných spoločnostiach vám na vybavenie veci stačí napríklad e-mail, tu potrebujete formalizovaný spôsob komunikácie, ktorý zahŕňa viacero podpisov. Presun bol veľakrát taký krok späť.
Na druhej strane to dáva obrovský priestor pre zlepšenia. Keď som sa v roku 2017 opäť vrátila do štátnej správy, s kolegami sme si povedali, že máme priestor robiť veci, ktoré predtým neboli možné. Dnes sa to skostnatené snažíme zefektívňovať. V roku 2008 ste pre prihlasovanie bydliska museli ísť osobne na úrad. Dnes to dokážete vyriešiť aj elektronicky. My sme tím analytikov, ktorí sleduje, či úrady realizujú hodnotu za peniaze v zmysle efektívneho vynakladania verejných zdrojov. Nie je to ideálne a uvedomujeme si to, ale tá zmena prebieha.

Čo ste si zo zahraničia priniesli?

Štípance od ploštíc (smiech). V posteli na internáte vo Washingtone, D.C. som mala ploštice, takže som sa vrátila so silnými štípancami. Ale vážne. Priniesla som si veľa kamarátov, kontakty, skúsenosti. Naučila som sa tam kriticky myslieť. Ale aj teóriu rýchlo a jednoducho aplikovať do praxe a naučila som sa v podstate spôsob, ako prakticky manažovať veci, ktoré som si nevedela predstaviť predtým. Bola som tam sama, v pomerne mladom veku som sa o seba musela postarať.

Čo ste zo zahraničia priniesli Slovensku?

Slovensku sme priniesli Implementačnú jednotku. Dobrý príklad riadenia verejných financií, je súčasťou tzv. best practice v zahraničí, sme aplikovali na Slovensku. Snažíme sa mu vytvárať priestor tak, aby slúžil k lepšiemu rozhodovaniu politikov.

Považujem za dôležité ísť do zahraničia, získať skúsenosti aj vyskúšať život v multikultúrnom prostredí.

Nikdy ste neoľutovali, že ste sa vrátili?

Nie. Ale zároveň chcem povedať, že považujem za dôležité do zahraničia ísť a získať skúsenosti, či vyskúšať život v multikultúrnom prostredí. Je to prevencia proti sklonom k extrémizmu. Ak si to vyskúšame na vlastnej koži, na veľa vecí sa potom pozeráme inak.

Čo najlepšie vám návrat dal?

Blízkosť rodiny.

Čo vám doma chýba z toho, čo ste v zahraničí mali alebo zažívali?

Na začiatku mi chýbal Starbucks, ale ten už máme. Chýba mi ešte stále ten západný štýl starostlivosti o životné prostredie a o komunitu. Chýba mi ešte aj starostlivosť o telo a dušu, tam ešte stále máme nejakú rezervu.

V akom zmysle?

Pred desiatimi rokmi, keď som žila mimo Slovenska, tu nebolo prirodzené, že by si napríklad kolegovia išli spolu zabehať alebo aby ľudia robili niečo pre komunitu. To tu doteraz úplne nefunguje. Starostlivosť o spoločný priestor, nadväzovanie vzťahov a dobrovoľníctvo.

Čo zo Slovenska by ste poslali do zahraničia?

Hodnoty. Symbiózu pokory a ambícií. Mladí Slováci sú podľa mňa veľmi chtiví, draví a zároveň veľmi zodpovední. Taký ten slovenský prístup k práci.

Prečo sa podľa vás oplatí vrátiť zo zahraničia na Slovensko?

Máme tu úžasnú príležitosť robiť veci lepšie. Zobrať nadobudnuté skúsenosti a priniesť ich na Slovensko. Vidím to najmä v štátnej správe, kde je ešte stále priestor na to, aby sme služby približovali k občanovi. A ak by som nemala hovoriť v pracovnej rovine… Nie je nič krajšie, ako keď môžete svojim kamarátom zo zahraničia ukázať krásy Slovenska a byť hrdá na to, čo v tejto krajine máme. A potom ich zobrať na kvalitné slovenské víno (smiech).

Miriamino posolstvo: Ak chcete, aby sa v krajine robili rozhodnutia na základe dát a faktov a aby sa verejné politiky zameriavali práve na potreby občana, tak teraz je ten správny čas, vrátiť sa. Je tu veľký priestor na to, aby sa takéto veci mohli pretaviť vo výsledky.