Kedy vám prvýkrát napadlo, že sa vrátite na Slovensko?

Peter: Bolo to asi pred siedmimi rokmi. Rozhodli sme sa prerobiť dom po starých rodičoch a vrátiť sa domov.
Martin: Mne vlastne nikdy nenapadlo, že by som zostal na stálo v zahraničí, čiže by som to otočil – bolo len otázkou času, kedy sa vrátim. Pred tým sme ako profesionálni športovci museli žiť v zahraničí. Preteky bývali v Nemecku, Belgicku a náš tím nemal rozpočet na to, aby sme neustále lietali hore-dole. Ako sme postupovali rebríčkom, podmienka bývať v zahraničí tam neskôr už nebola. Preto keď sme si doma dokončili vlastné bývanie, vrátili sme sa.

Už ste to naznačili, ale predsa, prečo ste sa vrátili?

Martin: Jednoducho, lebo sme mohli.

Po koľkých rokoch ste sa vrátili na Slovensko?

Peter: Bolo to takmer 6 rokov.

Pamätáte sa, ako sa krajina zmenila? Ako vyzerala pred odchodom a ako po návrate?

Martin: Podľa toho, kde sme žili sme viac alebo menej chodievali späť na Slovensko. Prvé dva roky sme boli v Juhoafrickej republike, potom vyše tri roky v Belgicku. Slovensko sa vtedy veľmi rýchlo menilo a my sme si to všímali vždy, keď sme raz za štvrť až pol roka prišli domov. Ja si najviac pamätám stavebné zmeny, ktoré som videl v Bratislave, ale aj v našom malom meste, v Púchove.
Peter: Pre nás ako pre cyklistov bolo veľkou zmenou k lepšiemu správanie sa ľudí na cestách. Vodiči si zvykli, že na bicykloch jazdí čoraz viac ľudí.

A čo hovoríte na kvalitu ciest?

Peter: Ani tu, ale ani nikde inde nie sú zlatom dláždené (smiech). Trénovali a pretekali sme v mnohých krajinách a nikde to nie je ideálne. Aj v Belgicku majú veľa panelových ciest, na tom sa tiež nejazdí dobre.

Aký bol začiatok života na Slovensku, keď ste tu dokončili vlastné bývanie?

Peter: Ľahký. Vracali sme sa naspäť k rodine, čiže to bolo jednoduché. Nečakalo nás nič, na čo by sme si museli nejako mimoriadne zvykať. Šport sme robili stále ten istý.
Martin: Potrebovali sme bicykel, dobré cesty a pekné prostredie a to sme mali. Hneď po návrate sme ešte nezakladali vlastný biznis ani sme nešli do nového zamestnania. Užívali sme si kopce, tie nám v Belgicku chýbali.

Čo ste si zo zahraničia priniesli?

Martin: Mačku, ktorá k nám v Belgicku prišla (smiech). Pôvodne to bola mačka divo žijúca, ale my sme z nej spravili mačku bytovú. Zostala nám tiež chuť cestovať a objavovať. Možno ešte niekedy strávime dlhší čas niekde mimo Slovenska.
Peter: Určite skúsenosti, ktoré by sme nemali šancu pozbierať na Slovensku. Ako sa žije v inej krajine, akí sú tam ľudia, aké je tam zmýšľanie, ako sa tí ľudia pozerajú na život a na svet… V prvom momente si to človek neuvedomuje, ale neskôr to pochopí a zistí.

Cyklistické oblečenie dávajú bratia šiť v Makyte Púchov.

Čo ste zo zahraničia priniesli Slovensku?

Martin: Pozitívny pohľad na svet. A tiež spôsob práce, ktorý vládne u nás vo firme. Videli sme, ako to funguje v zahraničí a podľa toho vieme nastaviť podmienky aj tu.

Oľutovali ste niekedy, že ste sa vrátili?

Martin: Určite nie.
Peter: Nie. Keby človek ľutoval, nezostával by tu. Vedeli sme, do čoho ideme. Samozrejme, že na svete sú krajiny, ktoré sú vyspelejšie a ľudia v nich tolerantnejší, ale je to jedno. Sme tu radi a nie sme sklamaní.

Čo najlepšie vám návrat dal?

Peter: Život je tu jednoduchší. Každý tu každého pozná, ľahko sa zoznámite, stretnete sa, s kým potrebujete. Výhodou po návrate tiež bolo, že sme tu boli prirodzene známejší ako v Belgicku.
Martin: Nechcem, aby to znelo príliš romanticky, ale človek po návrate zrazu vidí veľmi veľa možností na sebarealizáciu. Veci sa dajú robiť dobre, dajú sa zmeniť, dajú sa nájsť dobrí ľudia, s ktorými sa môže podariť čokoľvek si zaumienite.

Cyklistické oblečenie dávajú bratia šiť v Makyte Púchov.

Čo by ste zo Slovenska poslali do zahraničia?

Martin: Poslal by som odkaz Slovákom, ktorí tam žijú, že sa oplatí vrátiť. Mám veľkú vieru v šikovných ľudí a cítim, že na Slovensku sa dajú robiť dobré veci.
Peter: Slovenskú pracovitosť. Ľudia tu často dokážu nájsť riešenia na problémy, o ktorých iní hovoria, že sa to nedá. To je podľa mňa veľká vzácnosť.

Prečo sa oplatí vrátiť?

Peter: Kvôli rodine, samozrejme. A ešte preto, že tu pivo nestojí osem eur (smiech).
Martin: Presne. V Belgicku musíte ísť na pivo s bankovkami, tu stačia mince (smiech).