Kedy ti prvýkrát napadlo, že sa vrátiš?

Zo Slovenska som odchádzal s tým, že sa vrátim. Bol som súčasťou globálnej korporácie, kde je práca na rôznych miestach sveta prirodzenou súčasťou firemnej kultúry. Navyše, keď pracujete pre takúto firmu, žijete skôr v globálnej virtualite, aj keď ste na Slovensku. Ste stále v práci, spíte alebo sa snažíte spamätať. Takže je metaforicky de facto jedno, či to je v Bratislave, Londýne alebo New Yorku. Aj keď v skutočnosti to jedno samozrejme nie je. New York je New York. Bez debaty.
Odišiel som do Prahy na tri týždne a zostal som skoro dva roky. Bola tam zaujímavejšia práca, vyššie nasadenie, mentori. Keby som chcel, mohol som zostať navždy. Ja som však dospel k poznaniu, že to nie je pre mňa. A ako dieťa globálnej korporácie som sa mohol veľmi pohodlne vrátiť.

Na Slovensku som mal veľa priateľov, ktorí boli mojou najobľúbenejšou výplňou voľného času. Ak by som v Prahe zostal, tak by som o veľa z toho prišiel.

Prečo si sa vrátil?

Kvôli vzťahom. Som dosť spoločenský typ. Na Slovensku som mal veľa priateľov, ktorí boli mojou najobľúbenejšou výplňou voľného času. Ak by som v Prahe zostal, tak by som o veľa z toho prišiel. Tiež som vedel, že by mi trvalo veľmi dlho vybudovať si takú dobrú komunitu v Prahe.

Pamätáš sa, ako sa krajina po dvoch rokoch zmenila?

Ja som bol v zahraničí krátko a relatívne blízko. Tiež som bol so Slovenskom v každodennom kontakte, pretože pracovne som riešil z Prahy aj mnohé slovenské problémy.
Slovensko je však veľmi mladá krajina, tu sa všetko mení relatívne zásadne, relatívne rýchlo. To som si možno viac uvedomil až potom, ako sme sa z rodinou odsťahovali z Bratislavy a začali sme sa venovať vinárstvu.

Aký bol začiatok života na Slovensku?

Výborný, začal som chodiť so svojou súčasnou manželkou a mohol som oveľa viac bicyklovať. Bratislava je ideálne malé veľkomesto, s perfektnými možnosťami na cestnú aj horskú cyklistiku. V Prahe je priam nemožné robiť v korporácii a dostať sa na bicykli von z mesta tak, aby to bolo bezpečné a zábavné.

Čo si si zo zahraničia priniesol?

Skúsenosti a schopnosť tvrdo a veľa pracovať. A tiež presvedčenie, že ak sa človek snaží a je obklopený správnymi ľuďmi s rovnakým hodnotovým ukotvením, tak môže niečo pozitívne dokázať. Človek môže byť zmenou, ktorú chce vo svete vidieť.

Čo si zo zahraničia priniesol Slovensku?

To by v prvom rade mali hodnotiť iní. Všetko, čo sa mi po návrate podarilo, bolo vždy výsledkom kolektívneho úsilia. Individuálne som nič zásadné alebo konkrétne nepriniesol.
Ako súčasť vinárstva SLOBODNE vyvážame slovenské víno na kľúčové svetové trhy ako Japonsko, USA, Kanada a celá západná Európa. Naše víno sa spravidla predáva vo výborných reštauráciách a vinných baroch pre náročnú klientelu. Myslím, že tým prispievame ku kreditu slovenského vína a aj Slovenska vo svete. V tomto sme však vo výhode, naše úsilie je výsledkom práce viacerých generácií a kolektívnej snahy nás a našich zamestnancov.

Nikdy si návrat neoľutoval?

Nikdy.

Čo najlepšie ti návrat dal?

Životnú lásku. Rodinu. Rodinnú firmu. Domov. Víno a vinárstvo. Zmysluplnú prácu. V tomto smere sa skutočne cítim privilegovaný. Nie každý má alebo bude mať také možnosti a príležitosti.

Mne nič nechýba. Ja vďaka tomu, čo a ako robím, nechcem opúšťať Slovensko.

Čo ti doma chýba z toho, čo si v zahraničí mal alebo zažíval?

Mne nič nechýba. Ja vďaka tomu, čo a ako robím, nechcem opúšťať Slovensko. Robím to iba preto, že to vyžaduje predaj vína alebo rodinná pohoda (smiech) .
Na Slovensku je v porovnaní so zahraničím život vytáčajúci v tom, ako sa tu ľudia neustále sťažujú a vyhovárajú sa na štát, ktorý im nepomáha. Vo svete sa civilizovaní ľudia snažia vytvárať konkrétne fungujúce komunity. Namiesto toho aby vyplakávali, že pre nich štát nič nespraví, snažia sa cez komunitu spraviť niečo aj pre spoločnosť.

Čo by si zo Slovenska poslal von?

Víno. Frankovku a Superfrankovky. Veltlín, tokaj samorodný, vlašák. Oranžády.

Prečo sa oplatí vrátiť na Slovensko?

Slovensko je pole neorané, malá rastúca dedina. Ktokoľvek, kto tu robí veci len o trošku lepšie, ako šedý komerčný priemer, musí uspieť. Ten, ktorý si z vonku donesie hlbšiu perspektívu, na rozdiel od tej našej lokálnej provinčnej, môže byť veľmi rýchlo lokálne špičkou vo svojom odbore a relatívne ľahko získať aj dobrú zahraničnú reputáciu a klientelu.

Ale samozrejme vrátiť sa oplatí najmä kvôli ľuďom. Hex má taký text: „Z tých, čo mám rád, si tá, čo ma pozná.“ Ja som sa vždy rád obklopoval tými, ktorí ma poznajú, a preto ma majú radi. Ak by som zostal vonku, tých ľudí by bolo oveľa menej, ako je tých doma.
Okolie Zemianskych Sadov, v ktorých žijem, považujem za cyklistický raj porovnateľný s Malorkou alebo Lago di Garda. Rovina aj kopce, relatívne dobré cesty, relatívne málo áut s relatívne ohľaduplnými vodičmi. Zábavné, tréningovo výživné a aj malebne dojemné. Tak pre cestný, ako aj horský bicykel. A ja som vášnivý cyklista. Bicykel je pre každého. Tu si to vedia užiť aj tí, čo sa iba radi vezú. Bez toho aby to prežívali alebo prešpekulovali ako ja.