Kedy vám prvýkrát napadlo, že sa vrátite na Slovensko?

Po dvoch rokoch života v Londýne som mal dve možnosti. Buď pokračovať v Anglicku, alebo sa vrátiť na Slovensko. Vybral som si Slovensko, v ktorom sa procesy stále skôr nastavujú a je ľahšie ich aj ovplyvniť k lepšiemu. V Anglicku sú už postupy zabehnutejšie a ani som necítil takú túžbu meniť veci, ako som to cítil voči Slovensku.

V ktorých rokoch ste žili v Londýne?

V rokoch 2013 až 2015.

Prečo ste sa vrátili?

Kvôli chuti prispieť ku zmene a samozrejme kvôli rodine. Manželka bola počas nášho pobytu v Londýne na materskej dovolenke. Londýn je úžasný, ale chýbali nám priatelia a rodina.

Silným impulzom pre mňa boli prezidentské voľby, ktoré vyhral Andrej Kiska a tiež vznik viacerých občianskych iniciatív.

Pozorovali ste po návrate zmeny, ktorými si Slovensko prešlo, kým ste boli preč?

V mojom sektore sa toho, paradoxne, nezmenilo až tak veľa. To bol práve jeden z tých dôvodov, prečo sme sa rozhodli založiť Slovensko.Digital. Krajina ako taká sa menila. Silným impulzom pre mňa boli prezidentské voľby, ktoré vyhral Andrej Kiska a tiež vznik viacerých občianskych iniciatív. Slovensko sa začalo pomaličky hýbať.

Aký bol začiatok života po návrate?

Zažil som nefalšovaný kultúrny šok. Trvalo mi dosť dlho, kým som si opäť zvykol na miestnu biznis kultúru. Bol som zvyknutý na uhladenú britskú komunikáciu, pri ktorej človek musí vedieť čítať medzi riadkami. My Slováci sme priamejší. Niektoré veci sa mi po návrate zdali trochu hrubé.

Keď som sa vrátil, videl som, že dôvody, pre ktoré som sa rozhodol opustiť sektor slovenského štátneho IT – štátnej informatizácie – sa nezmenili. Stále v ňom prevládajú nekalé praktiky a riešenia, ktoré vznikajú, reálne nepomáhajú občanom. Bolo pre mňa ťažké byť pozitívny.

Kde ste teda brali motiváciu oprieť sa do toho a vytvoriť projekt, ktorý sa vo finále stal Slovenskom Digital?

Odpoveďou je nespokojnosť. Začal som sa rozprávať s ľuďmi, ktorí problémy videli rovnako. Z toho nám vzišla potreba povedať nahlas, že to v štáte nefunguje, že sa mrhajú obrovské peniaze, ktoré neprinášajú výsledky, aké by mali. Až postupne sme dospeli k myšlienke, že vyzerá, že sme naozaj trafili klinec po hlavičke, že to vidí veľa ľudí rovnako, a že bola by škoda ukončiť to jednorazovou verejnou výzvou. Takže sme sa rozhodli, že z toho spravíme organizáciu, budeme sa tomu venovať, opustíme svoje doterajšie zamestnania a začneme naplno pracovať na tomto projekte.

Čo ste zo zahraničia priniesli Slovensku?

Myslím si, že iný mindset a inšpiráciu. Myslím, že je naozaj veľmi zmysluplné, aby každý zakúsil zahraničie na nejaké dlhšie obdobie. Získa inú perspektívu, uvidí, ako žijú ľudia inde – a teraz nemyslím počas dvojtýždňovej turistickej dovolenky. Musíte s tými ľuďmi žiť a zvyknúť si na iný štýl. Potom si možno viac začnete ceniť veci, ktoré tu na Slovensku fungujú dobre.
Na druhej strane samozrejme vidíte, ktoré veci by mohli fungovať lepšie a dajú sa na Slovensku veľmi efektívne zmeniť, keď sa pre to rozhodnete. Hovorím, že vidieť, skúsiť, naučiť sa a ideálne sa potom vrátiť naspäť a priniesť domov skúsenosti.

Nikdy ste neoľutovali, že ste sa vrátili?

Nie. Naozaj si myslím, že veci, ktoré dobre fungovali v Anglicku, a ktoré sa nám tam páčili, môžu a postupne aj začínajú fungovať aj na Slovensku.

Tým, že sme mladá krajina, veľa vecí tu funguje lepšie ako v Londýne.

Máte na mysli tú vašu pracovnú oblasť alebo je to niečo iné?

Aj aj. Tým, že my sme mladá krajina, veľa vecí tu funguje lepšie ako v Londýne. Je to síce zjednodušujúci príklad, ale infraštruktúra, napríklad mobilné siete sú tu lepšie. Slovensko je relatívne malá, ale veľmi dynamická krajina, v ktorej sa veci dajú – nehovorím, že rýchlo – ale dajú sa meniť, ak sa pre to nejaká správna skupina ľudí rozhodne. To je podľa mňa veľká devíza, to možno ľudia v iných krajinách až tak nezažijú.

Čo najlepšie vám návrat dal?

Blízkosť rodiny a priateľov. To je niečo, čo sa nedá nahradiť nikde v zahraničí. Buď vy prídete za rodinou, alebo rodina za vami. Aj pracovne sa cítim byť oveľa viac naplnený. Venujem sa veciam, pre ktoré som mal vnútornú energiu.
Z praktického pohľadu, každé sťahovanie so sebou prináša to, že sa zbavíte zbytočných vecí. To bola veľmi príjemná časť sťahovania, či už do Londýna, alebo z Londýna.

Čo z toho, čo ste v Londýne mali alebo zažívali, vám doma chýba?

Chýba mi londýnska dynamika. Veľa ľuďom, ktorí nás prišli navštíviť, to prekážalo, ale ja mám tú hektickosť rád. Aj humor chýba, ale to si viem nahradiť cez vhodne zvolené seriály. A chýba mi britská angličtina, ktorú si nahrádzam tým, že mám v aute zapnutú britskú navigáciu. Takto si to kompenzujem – denná dávka krásneho prízvuku.

Čo by ste zo Slovenska poslali do sveta?

Slovenská vynaliezavosť. Vo Veľkej Británii jednoducho existujú písané aj nepísané pravidlá a ľudia ich rešpektujú. Slováci sú niekedy špekulanti. Sme vynaliezaví a vieme vymýšľať nové a nové spôsoby a riešenia.
Mne osobne sa veľmi páči aj náš folklór. Vždy, keď som kolegom v zahraničí nejakým spôsobom prezentoval našu kultúru, boli z toho uchvátení a veľmi sa im to páčilo. A myslím si, že by sme mali byť viac hrdí na našu architektúru posledných desaťročí. Treba si uvedomiť, že na Západe takéto niečo nemajú. Pre nich sú budova Slovenského rozhlasu alebo Múzea SNP v Banskej Bystrici veľmi zaujímavé architektonické počiny.

Prečo sa podľa vás oplatí vrátiť?

V IT svete platí, že úspešný sa dá byť z ktoréhokoľvek miesta na svete. A čo hovorí v prospech Slovenska, u nás sa dajú veci meniť na efektívnejšie. Je tu veľký potenciál na nové a nové veci a vedia sa presadiť aj v medzinárodnej konkurencii. Príkladom toho sú firmy ako Pixel Federation, Sli.do alebo ESET.

Vrátiť sa však samozrejme oplatí aj kvôli rodine. Keď človek začne rozmýšľať o vlastnej rodine, mať pri sebe najbližších je nenahraditeľné. Myslím, že v mladom veku je super skúmať, skúšať a objavovať, ale keď má človek vlastné deti, tak aj vzťah s jeho rodičmi a starými rodičmi sa dostáva do úplne iných dimenzií. Preto sa oplatí byť tu.

A ešte jeden praktický faktor. Všade v rámci mesta ste za 15 minút. Často nadávame na našu infraštruktúru, ale aj bratislavská doprava je ťažká pohoda, keď to porovnáte s presunmi autom po Londýne.