Kedy vám prvýkrát napadlo, že sa vrátite?

Vždy som vedel, že sa vrátim. V zahraničí som bol už s tým cieľom, aby som sa postupne vrátil na Slovensko. som Cítil som, že tu bude pre mňa lepšia príležitosť, ako v zahraničí.

Po koľkých rokoch ste sa vrátili?

V Rakúsku som študoval strednú aj vysokú školu – spolu deväť rokov. Potom som sa vrátil na Slovensko, kde momentálne žijem šesť rokov.

Vždy ste boli na sto percent presvedčený, že sa vrátite?

Ak by som sa na to pozeral z čisto finančného hľadiska, zahraničie by bolo atraktívnejšie. Nástupné platy v Rakúsku boli v oblasti advokácie či v komerčných firmách neporovnateľné. Ale moje nastavenie bolo trochu iné. Ja som sa na to pozeral z dlhodobého hľadiska, lebo človek je spokojný vtedy, keď má pocit, že vo svojom živote niečo buduje. Z hľadiska dlhodobej kariéry som v Slovensku videl obrovskú pridanú hodnotu.

Takže toto je hlavný dôvod, prečo ste sa vrátili?

Áno. A kvôli ľuďom samozrejme. Mal som na Slovensku rodinu, dobrých priateľov a cítil som sa v prostredí Bratislavy prirodzenejšie.

Pamätáte si, ako sa Slovensko zmenilo?

Ťažko povedať. Medzi Slovenskom a Rakúskom som pendloval už od detstva. Predtým, ako som išiel na strednú školu do Rakúska, som bol profesionálny lyžiar, čiže som v Rakúsku trénoval a bol som tam skoro stále. Ale najväčší znak zmeny, ktorý som videl, bolo, že sa na Slovensko začínali vracať ľudia zo zahraničia. V prostredí inovácií a začínajúcich firiem postupne vznikala veľmi dobrá komunita a platformy na spoluprácu a stretávanie sa, ako je napríklad SAPIE, LEAF, Braintrust a ďalšie. Dodnes združujú ľudí, ktorí majú podobné životné nastavenie a nielen podobný prístup k podnikaniu, ale aj morálne zásady. Toto bola podľa mňa najväčšia zmena, ktorú vnímam za tie roky. Zrazu niečo, čo sme obdivovali na Západe, vzniklo aj tu.

Čo to Slovensku prinieslo?

Inšpiráciu pre ľudí. Napriek problémom, ktoré Slovensko stále má, sa postupne stáva transparentnejším a férovejším. Prinieslo to tiež vedomostnú bázu a skúsenosti do prostredia, v ktorom dovtedy neboli.

Aký bol začiatok vášho života na Slovensku, keď ste ukončili vysoké školy a začínali ste tu pracovať?

Veľmi intenzívny. Maximum energie som musel dávať do budovania kariéry, čo sa odzrkadlilo aj na mojej časovej vyťaženosti. To by sa ale stalo kdekoľvek, nielen na Slovensku. V tomto prostredí sa však cítim dobre.

Čo ste si zo zahraničia priniesli?

Priniesol som si skúsenosti a poznanie, že si často nevážime to, čo doma máme. Až keď človek zistí, ako funguje systém v zahraničí, ktorý sa na prvý pohľad zdá pekný, uvedomí si, že si má vážiť aj to, aké možnosti má doma. Ľudia na Slovensku si v sebe nesú informáciu, že v zahraničí je všetko lepšie, ale tak to vôbec nie je.

Čo ste zo zahraničia priniesli Slovensku?

Poznatok, že úspech sa nemeria len tým, ako sa človeku darí v kariére. Má oveľa viac elementov. V zahraničí som mal možnosť spoznať veľmi úspešných ľudí, ktorí časť svojho času venovali charite a pomoci iným. Nemyslím tým len finančnú pomoc – tá sa dáva ľahšie. Oveľa ťažšie je obetovať svoj čas, ponúknuť vlastné ruky, nebáť sa dotknúť ľudského utrpenia a ísť osobným príkladom. Dobrovoľnícka činnosť je v zahraničí časo prirodzenou súčasťou života. S priateľmi takto už piaty rok vedieme profesionálnu charitatívnu organizáciu, v ktorej aj sami pôsobíme na báze dobrovoľnosti a naše projekty sa sústreďujú práve na ľudí, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti.

Nikdy ste neoľutovali, že ste sa vrátili?

Nie.

Čo najlepšie vám návrat na Slovensko dal?

Možnosť realizovať sa v oblastiach, ktoré milujem. Zároveň je to možnosť byť so svojou rodinou, priateľmi a kolegami, ktorých si vážim.

Chýba vám doma niečo z toho, čo je dostupné v zahraničí?

Hej, nemajú tu čerstvé ustrice (smiech).

Čo by ste zo Slovenska poslali do zahraničia? Čo tu máme dobré, čo by mohlo byť za hranicami užitočné?

Daňový systém. Možno by veľa ľudí na prvé počutie nesúhlasilo, ale v zahraničí sa platia oveľa vyššie dane ako na Slovensku. V Rakúsku alebo v Nemecku môže byť daň pre skupiny ľudí s určitým príjmom aj 40 až 50 %. Niekedy dokonca nad 50 %. Kolegovia z mojej firmy v minulosti pracovali napríklad pre v Google v Dubline či v Spojenom kráľovstve a často spomínajú, aké vysoké bolo ich zdanenie tam a aké je tu. Je to neporovnateľné.

Prečo sa oplatí vrátiť sa na Slovensko?

V právnej oblasti je to možnosť implementácie právnych teórií, ktoré už raz boli vyvinuté zahraničnými právnymi poriadkami a niekedy sa dajú použiť aj u nás, keďže veľa vecí je podobných. Výklady, ktoré sa používajú v zahraničí, na Slovensku ešte nie sú zaužívané, takže keď ich človek pozná, dokáže mať náskok a pozrieť sa na vec inak. Platí to aj pre vývoj nášho právneho poriadku. V biznisovej oblasti sa oplatí vrátiť, lebo tu nie je tak obsadený trh. Je síce malý, ale keď to povaha biznisu dovoľuje, tak Slovensko je ideálne miesto na robenie biznisu, možno ani nemusí byť svetového rázu, ale minimálne regionálneho pre strednú a východnú Európu. Človek sa tu navyše cíti doma. Necíti sa ako cudzinec, ktorý musí preukazovať svoj dôvod života v zahraničí. Cíti sa ako niekto, kto z tejto oblasti pochádza, má tu svoje prirodzené miesto a ktorý sa o to prirodzené miesto, ktoré mu bolo zverené do správy počas tohto života, má starať a zveľaďovať ho. Slovenská spoločnosť ešte stále do veľkej miery rešpektuje tradičné kresťanské hodnoty, na ktorých bola postavená európska civilizácia. Z môjho pohľadu je to správne.